Sv. Ján de La Salle

Galéria s obrázkami bude pridaná čoskoro.

Videoreportáž TV Nitrička:

 

PAMÄTNÍK S BUSTOU SV. JÁNA DE LA SALLE

Pri príležitosti 90. výročia príchodu školských bratov do Močenku bol v priestoroch Orlovne umiestnený pamätník sv. Jána de La Salle, kňaza a zakladateľa Bratov kresťanských škôl (školských bratov). Práve objekt Orlovne je tým miestom, ktoré bolo z pôvodných hospodárskych budov pri biskupskom kaštieli prerobené na chlapčenskú ľudovú školu na ktorej do roku 1950 pôsobili školskí bratia. Pamätník požehnal 17. októbra 2018 nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.  Inštaláciu pamätníka zabezpečila Farnosť Močenok a občianske združenie BENESCO. Bustu z pôvodnej sádrovej busty, ktorá sa počas pôsobenia školských bratov nachádzala v močenskom kaštieli, odlial pán Zsolt Bartusz z Kamenína.

Zo životopisu sv. Jána de La Salle

Svätý Ján de La Salle, kňaz a zakladateľ Bratov kresťanských škôl (ľudovo nazývaných školskí bratia) sa narodil 30. apríla 1651 do bohatej a nábožnej rodiny vo francúzskom Remeši. Teologické štúdiá absolvoval na remešskej univerzite, neskôr na slávnej parížskej Sorbone. Po kňazskej vysviacke v roku 1678 sa venoval výchove mládeže a zakladal školy pre chudobných. Zhromaždil okolo seba spolupracovníkov a v roku 1680 založil Inštitút Bratov kresťanských škôl. Aj napriek mnohým problémom a intrigám zo strany neprajníkov i z radov niektorých cirkevných prestaviteľov jeho dielo úspešne napredovalo. Inovácie jeho pedagogického systému, ktoré              v dnešej dobe pokladáme za samozrejmé, predstavovali výrazný prínos pre rozvoj výchovno-vzdelávacej činnosti (nahradenie individuálnej výučby v školách skupinovou výučbou, rozdelenie žiakov do tried podľa stupňa vzdelania, zavedenie tabúľ do tried, nahradenie vyučovania v latinčine materinským jazykom, bezplatnosť a dostupnosť škôl pre chudobných, zakladanie učiteľských ústavov, pozdvihnutie významu učiteľského povolania).

Zomrel na Veľký piatok 7. apríla 1719 vo francúzskom Rouen. V roku 1888 bol vyhlásený za blahoslaveného a v Jubilejnom roku 1900 pápežom Levom XIII. za svätého.

Pápež Pius XII. ho v roku 1950 vyhlásil za patróna učiteľov a vyjadril uznanie jeho pedagogickej múdrosti. Liturgickú spomienku sv. Jána de La Salle si každoročne pripomíname 7. apríla.

Modlitba

Dobrotivý Bože, ty si si vyvolil svätého kňaza Jána de La Salle, aby viedol kresťanskú mládež po ceste spásy, prosíme ťa, vzbuď vo svojej Cirkvi vychovávateľov, ktorí by sa celým srdcom venovali mládeži a vychovávali dobrých občanov a pravých kresťanov. Amen.

Z pôsobenia školských bratov v Močenku

Na pozvanie cisára Františka Jozefa I. prišli prví školskí bratia do Rakúsko-Uhorska v roku 1857.         Do Močenku školských bratov v roku 1928 uviedol nitriansky arcibiskup Karol Kmeťko. Odovzdal im do užívania kaštieľ – bývalé letné sídlo nitrianskych biskupov, postavený za pôsobenia nitrianskeho biskupa Imricha Palugyaya v rokoch 1840 – 1848. Močenok sa tak stal po Mojmírovciach, Bojnej a Spišskej Kapitule štvrtým miestom účinkovania školských bratov na území dnešného Slovenska. Bratia premiestnili z Bojnej do Močenku aj noviciát s dvanástimi novicmi určený pre celú československú provinciu. Prvým riaditeľom domu sa stal školský brat Eugen Mária František Rada, rodák z Kelča na Morave. Zároveň prevzal aj duchovnú formáciu novicov – mladých bratov, ktorí sa pripravovali na rehoľný život. Okrem duchovného vedenia bola súčasťou ich formácie každodenná rekreácia v rozsiahlom parku a predovšetkým v nedeľu hra volejbalu na vybudovanom volejbalovom ihrisku v areáli kaštiela.

Na základe priania arcibiskupa Kmeťka začali od školského roku 1929/1930 školskí bratia vyučovať na chlapčenskej ľudovej škole. Nakoľko priestory starej školy boli z kapacitných dôvodov nevyhovujúce, arcibiskup láskavo prenechal hospodárske budovy pri kaštieli na účel vybudovania novej školy s deviatimi triedami, kabinetmi, zborovňou, žiackou a obecnou knižnicou i veľkolepou sálou pre divadelné predstavenia a rozličné slávnosti. Nové priestory školy požehnal 8. októbra 1933 močenský farár – opát Július Ludvigh.

Okrem vyučovania na chlapčenskej a neskôr aj meštianskej škole bratia pripravovali chlapcov na prvé sväté prijímanie, birmovku, v priestoroch kaštiela im venovali svoj čas, organizovali početnú mimoškolskú činnosť, záujmové krúžky, prednášky, spevokol, dychovku, priúčali chlapcov k ručným i poľnohospodárskym prácam, viedli katolícky spolok Orol, združenie katolíckej mládeže, miništrantskú organizáciu Legio Angelica, detskú organizáciu Detstvo Ježišovo až s 1190 členmi, rozširovali náboženské časopisy, nacvičovali desiatky divadelných predstavení a akadémií, rozvíjali športovú činnosť, najmä futbal a stolný tenis. Zároveň pripravovali náučné prednášky pre dospelých, duchovné cvičenia, viedli obecnú knižnicu a kroniku. Nezamestnaným a sociálne odkázaným občanom pomohli založením Slovenského kresťansko – sociálnleho odborového združenia v Močenku. Svojimi obdivuhodnými aktivitami spolu s Milosrdnými sestrami svätého Vincenta, ktoré vyučovali na dievčenskej škole, výrazne pozdvihli duchovný, vzdelanostný, kultúrny i športový život celej farnosti.

Močenčania však na školských, alebo ako ich nazývali – milých bratov – ani napriek silnej komunistickej propagande nezabudli a naďalej rozprávali o ich práci s úctou a vďakou. Veď za dvadsaťdva rokov prešlo formáciou ich noviciátu v Močenku okolo 90 mladíkov a výchovou v škole približne tritisíc žiakov. Niektorí z močenských chlapcov sa rozhodli vstúpiť do rehole školských bratov. Boli to napríklad bratia Vojtech a Jozef Lenickí, Gejza Bleho, Michal Lenčéš, Július Vörös, Štefan Sýkora…

Násilné ukončenie činnosti školských bratov

Činnosť školských bratov v Močenku však bola komunistickým režimom násilne ukončená v noci z 3. na 4. mája 1950, keď v rámci Akcie K2 prenikli do kaštiela ozbrojení členovia Zboru národnej bezpečnosti, príslušníci ŠtB a milicionári. Zobudili všetkých bratov a sústredili ich do hovorne. Ešte počas noci priviezli do močenského kaštiela školských bratov z Mojmíroviec a z Bojnej. Mohli si zo sebou vziať len najnutnejšie veci, ktoré boli podrobené prísnej prehliadke. Kaštieľ v Močenku sa stal na krátky čas centralizačným kláštorom pre väznených školských bratov, ktorým bol zabránený kontakt aj s najbližšou rodinou. Postupne časť bratov odviezli do Belušských Slatín či Hronského Beňadika, odkiaľ boli poslaní na stavbu priehrady, na nútené práce do Čiech… Bratom už viac nebolo povolené vrátiť sa do svojich tried, v ktorých viac ako dvadsať rokov vychovávali mladú generáciu obce Močenok. Niektorí z nich ťažké práce a ponižujúce zaobchádzanie neprežili.

 

Použitá literatúra:

Faber, Alfonz. Ján de La Salle. Bratislava: Lúč 1991

Fietko, Gregorz. Ján de La Salle. Prešov: Vydavateľstvo M. Vaška 1999

Rybicky, Romuald Stanislav. Pedagogický systém Jána Krstiteľa de La Salle, patróna učiteľov. Bratislava 2013

Miko, Štefan. Dejiny školských bratov na Slovensku. Bratislava 1999